Elektrické napätie, prúd a náboj

[Rado]

Mňa osobne štve ten vzorec V=kg.m2.s-3.A-1 (pre vysvetlenie meter na druhú krát sekunda na mínus tretiu krát ampér na mínus prvú neviem dávať indexy na počítači), lebo keď si do toho vzorca dosadíme jednotku, potom ten vzorec tvrdí, že existuje jedna taká častica, ktorá váži presne kilogram a má len 2 rozmery a tá častica je pod prúdom jeden A pri napätí jeden V respektive má náboj jeden coulomb. Dalo by sa pochopiť, že existuje také množstvo nejakých častíc, ktoré vážia jeden kilogram a sú vedľa seba naskladané skoro do roviny, ale pokiaľ viem častice majú aj tretí rozmer, takže ideálna rovina to nebude a toto jasne hovorí, keď tam dosadíme jednotku, že ide o rovinný útvar. Navyše tento vzorec vyvracia tvrdenie z wikipédia, že 1 coulomb je stály náboj, ktorý pretečie vodičom pri stálom prúde 1 ampéra za 1 sekundu. V tomto prípade je vodič úplne placatý a ani nemá zmysel hovoriť o nejakej dobe/čase, jedine, že by ten prúd bol tiež placatý a presúval by sa len v rovine tej danej častice. Poprosím opravte ma ak má niekto nápad, alebo vie prečo sa to takto javí.

[ota]

Já jako prostý venkovan bych si dovolil jiné přirovnání Voltů a Ampérů.

Představ si vodní nádrž, třeba rybník.
Výška hladiny definuje potenciál energie, stejně jako napětí u zdroje energie. A pokud potřebuji dostat energii musí z té nádrže proudit voda.
Čím vyšší sloupec vody (napětí) a čím větší proud vody (elektrický proud), tím více energie dostanu.

Částice bych do toho netahal, nejsou pro vysvětlení potřeba...
Kirhoffovy a Ohmův zákon jsou ale pro pochopení principů elektrotechniky nutné.
Howgh

[rva]

Mňa osobne štve ten vzorec V=kg.m2.s-3.A-1

Ale ty kilogramy, metry a sekundy tam máte z výkonu, kterým je zahříván vodič. A samozřejmě výkon můžete naměřit všude možně, třeba zvedáním tělesa v gravitačním poli, nebo urychlováním tělesa, nebo třeba i vlečením tělesa při působení tření, ale u elektřiny to je ohřev vodiče a nic jiného, přestože všechny tyto jevy jsou vyjádřeny ve Wattech.

[Rado]

Lenže ako môže vodičom pretekať konštantný prúd? Predsa čím ďalej častica(nejaká, povedzme elektrón) nazvime to sa objaví, lebo podľa mňa pri malých časticiach vieme len, kde bola častica v čase t a kým uplynie nejaká doba delta t, povedzme najmenšia akú je človek schopný ešte zaregistrovať, alebo nejakým spôsobom namerať potom zistí, že častica je už niekde inde, ale čo robila počas toho keď bol čas t+menší interval ako vie človek namerať, to už nevieme. Javí sa to tak, podľa mňa a podľa toho, čo som sa od Vás dozvedel(naschvál sa to snažím pochopiť na úrovni tých najmenších častíc, lebo podľa mňa tomu tak človek najlepšie porozumie a kopec ľudí mi tu už poradilo veľa dobrých vecí, takže predpokladám, že s Vašimi poznatkami si urobím nejaký obraz). Takže poďme ešte raz. Prúd je určitý počet voľných elektrónov v danom vodiči, ktoré sa pohybujú nejakým smerom. Ako však môže byť konštantný, veď každý ten elektrón čím ďalej sa pohybuje, tým viac energie stráca. Kemď ten prúd prešiel z jedného bodu do druhého, už nemá toľko energie, keď je v druhom bode, Ako keď bol v tom prvom. Podľa mňa sa niektoré z tých zákonov stali staré už v dobe, keď sa objavil elektrónový mikroskop a Človek si mohol potvrdiť, že ten Atomos mal pravdu a látky sa fakt skladajú z malých častíc (aj keď netuším či je elektrónovým mikroskopom elektróny vidieť ) A ešte by ma zaujímalo, náboj je nejaké číslo, ktorého nositeľom je elektrón a ak to tak je, môže byť nositeľom náboja aj iná častica ako elektrón?(asi by som si mal zopakovať fyziku, lenže každý tu má nejaký nápad a na každom niečo je a sám by som sa k rôznym pohľadom na vec nedopracoval) Týmto by som rád poďakoval za príspevky .

[Rado]

A predsa. Možno som sa na začiatku v tom vzorci pomýlil a s na mínus tretiu je tretia odmocnina zo sekundy ale pri jednotke je to jedno. Existuje taká častica pri napätí jeden Volt s hmotnosťou práve jeden kilogram a nábojom jeden coulomb, ktorá má iba dva rozmery a to povrch o rozmere práve jeden meter štvorcový. Asi toľko, môj výrok.

[rottenkiwi]

Ak chcem niečo vedieť o elektromagnetickej interakcii a z nej vyplývajúcich dosledkov,
začal by som asi nejakými článkami:
https://en.wikipedia.org/wiki/Electricity
https://en.wikipedia.org/wiki/Electrica ... onductance
https://en.wikipedia.org/wiki/Superconductivity
https://en.wikipedia.org/wiki/Electrica ... nductivity

A o tých časticiach vobec neplatí, že v čase t sú na nejakom mieste. Častica na nejakom
mieste je aj nie je súčasne. Lebo keby tam bola, vieme ju lokalizovať
a súčasne by sme vedeli aj jej hybnosť, čo je v rozpore s fyz. zákonmi.

[Rado]

Pre: Rottenkiwi
A nemysleli ste náhodou, že častica nie je po nejakú dobu delta t na mieste? Vlastne asi my kým si uvedomíme,že sme ju uvideli,tak doba už uplynula, zatiaľ už na tom mieste,kde sme ju videli nebude, lebo to už je v minulosti, to je logické. Kým tá informácia,že tam je prešla do môjho mozgu, už tam nie je. Aha. Vďaka.

[rva]

Youtube - Kulhánek Kvantová teorie 1. Lekce. Najděte si tento první díl výuky, kde se vysvětluje i princip neurčitosti. Dozvíte se o řadě absurdních jevů, které v mikrosvětě probíhají i když to odporuje zdravému rozumu.

[Rado]

Pre:Gupa
Áno, všetko so všetkým súvisí. Ja si to predstavujem tak nejako, že celý tento vesmír je poskladaný z úplne malých častí a my čo sme v ňom sme obmedzený možnosťou vnímania reality, pretože nám niečo trvá,kým si uvedomíme sami seba, kým mozog skontroluje stav celého tela a potom sa zaoberá spracovaním informácií,ktoré získal z okolia a ich vyhodnocovaním. To celé mu trvá nejakú dobu. Ale čo sa dialo s tými časticami,z ktorých je poskladaný tento vesmír, kým uplynul čas t+delta t,pričom delta t je doba menšia ako tá po ktorú ľudský mozog dokáže zaregistrovať nejakú zmenu, to nevieme. Ony sa kľudne mohli počas toho milión krát preskupiť. Pokojne by sme mohli byť súčasťou superpočítača(tento vesmír), ktorý skladá naše okolie aj nás z tých malých častíc. Ako keď my sedíme za počítačom a hráme nejakú hru. ten náš počítač musí poskladať z mnoho pixelov celú obrazovku aj postavičky v tej hre a pre tie postavičky by bolo tiež dosť nepochopiteľné si to uvedomiť. Pokojne môžeme byť aj my takými postavičkami v trojrozmernej hre, ktorú niekto hrá. Otázkou je, nakoľko ten čo to hrá tomu celému rozumie. Možnože k nemu prišiel taký druhý, čo celý ten superpočítač zostavil a ten tomu rozumie dokonale a zostavil ich aj viac a tie rozdal a tí, ktorý sa s nimi hrajú tomu až tak dobre nerozumejú, len vytvárajú ďalšie alternatívne reality. Lenže to už špekulujem a odbočil som od témy, za to sa ospravedlňujem.

[kyocera]

Je hezké se někdy zasnít. Ale pokud zrovna nejste placený teoretický fyzik, tak většina lidí
se věnuje praktickým stránkám života. Na úvodu jste psal, že jste začátečník.
Pokud máte zájem o elektrotechniku , vracím se k mému nepovedenému odkazu.
na Základy elektrotechniky 1 pro střední školy v souboru pdf
/Čtecí program pdf odkazoval na můj C disk i když zdrojový program na C disku nemám /
Základy elektrotechniky 1 soubor v pdf zde
https://www.google.cz/webhp?sourceid=ch ... techniky+1&*

[Rado]

Chybu som urobil,keď som chcel hneď všetko aplikovať na tie najmenšie častice, ktoré už poznáme, ale to by som sa dostal až k tomu, že elektrón nie je taká gulička s mínusom čo chodí s mínusu do plusu, ale niečo,čo sa len nejako prejavuje v tom asi kruhu, čo tvorí objem toho elektrónu. Objem v uvodzovkách. Dobre mi to tu zoradil Rottenkiwi budem sa musieť najprv prekúsať tými základnými poznatkami a prečítať si aby som si pospomínal na určité veci Dobre to tu vysvetloval aj Ota, že batéria by mohla byť ten bazén s vodou, tlak tej vody je ako keby napätie v obvode a prúd je ako keby prúd vytekajúcej vody, čo by tiekol z hadice(za predpokladu, že ten bazén je napríklad z gumy a stojí na zemi a ja som ho na spodku prederavil a napojil som naňho hadicu a čo z tej hadice vyteká to je ten prúd.) Toto som takto pochopil, lenže som sa to snažil aplikovať na tie malé častice, čo asi v praxi význam nemá, ale aj tak je dobré to pochopiť aj na tej úrovni a tam mi stále niečo nesedelo.Predstavoval som si to tak,že mám nejaký vodič a teraz urobím cez neho prierez a čakám. A počítam, koľko elektrónov cez ten prierez prejde a keď napočítam za nejaký čas určitý počet, to je ten Ampér. Niekde som tu na fóre čítal,že sa tu bavíte o tom, ako si dobíjate batérie Coulombami. Nechápal som rozdiel medzi Ampérsekundou a Coulombom načo 2 názvy, keď je to to isté. Ten Ampér má asi aj smer, kdežto Coulomb, hm to si ešte naštudujem. A keď ten elektrón prechádza cez ten prierez,tu mi zasa nesedel ten prierez. Ten prierez som si predstavoval ako dokonale rovinný útvar a ten elektrón bol priestorový a jeho energia sa menila aj počas toho, ako sa presúval tým prierezom.Potom sa tým prierezom presúvala len energia a tú cestu kadiaľ išla som si predstavoval ako elektróny,ktoré sú vedľa seba a energia sa pohybuje cez ne a tá energia bola Ampér,lebo tie elektróny sa samozrejme pohybovali aj všelijako inak inými vplyvmi ako tokom elektriny a ten potenciál čo v sebe mali bol ten coulomb a ampér bol len časť tej ich energie,čo sa pohyboval jedným smerom. Za predpokladu,že elektróny sú guličky s batohom toho náboja a chodia v tom vodiči a ako v tom vodiči chodia, prekonávajú odpor toho vodiča a tým pádom sa im ten batoh míňa by to aj sedelo. Lenže úplne takto to určite nie je pravdou je aj to,že tie elektróny aj do seba narážajú a aj sa hýbu. Lenže takto by som dospel až k tomu, že odpor vodiča nie je konštanta,lebo treba zarátať kopec vplyvov,ktoré na ten vodič pôsobia, ako teplota, tlak atď. atď. a keď meriam v jednom bode, nameriam inú hodnotu ako o meter ďalej a potom,keby som meral zasa v tom istom bode o minútu neskor a potom o meter ďalej, už by tam boli iné hodnoty. Lenže tie hodnoty by boli o takú malú hodnotu rozdielne, že ani nemá zmysel o tom hovoriť a prístroj by to ani nenameral a preto je odpor konštantný(lenže v skutočnosti nie je,len sa pohybuje okolo hodnoty nejakej konštanty, ale k tomu sa vrátim, keď si doplním znalosti).Zatiaľ vďaka všetkým za typy.(ps: treba sa v tom vŕtať, až kým sa dostaneme k hranici už získaných poznatkov ľudstva a možno sa nám ju podarí posunúť aj o kúsok ďalej. Viac hláv viac vie. Idem si dopĺňať vedomosti)

[Rado]

Takže, už som to našiel na https://sk.wikipedia.org/wiki/Amp%C3%A9r
sa píše navrhovaná budúca definícia ampér sa rovná prechodu 6.2415093×1018 elementárnych nábojov bodom vodiča za 1 sekundu.Čiže má aj smer. A Coulomb: coulomb sa rovná približne 6.2415093×1018 elementárnym nábojom (ako napr. elektrónom). Len ešte neviem, či ten elementárny náboj je najmenšia hodnota, akú človek dokázal namerať/vypočítať.

[rottenkiwi]

Ešte si treba uvedomiť jeden základný rozdiel medzi pojmami energia ( elektrická ) a energia,
ako forma fermionickej, bozonickej či WIMP-ovej hmoty, ktorá keď jej dáte na nejaké "miesto"
veľa, tak táto forma energie gravituje cez častice - gravitón a súčasne zakrivuje priestoročas.
Až pri určitom množstve tej energie, zmizne daný objekt z nášho priestoročasu, lebo už informácie,
ktoré k nám z neho prichádzajú, sú zakrivené spať, takže preto sa to volá = black hole.

Elektrická energia je založená na el. potenciáloch a táto forma energie negravituje, gravitujú
len nosiče toho náboja, ale oni možu mať dokopy el. potenciál aj 0.
Napr. ak vtlačíte elektróny do protónov, tak vzniknú neutróny a z nich je potom celá hviezda,
ktorá je veĹmi malá, ale hustotu má na úrovni hustoty atómových jadier.

Ešte menšiu hodnotu náboja ako si uviedol majú kvarky, 1/3 toho hore, ale keďže kvarky
sa nevyskytujú samostatne, ale len v trojiciach, dvojiciach ale i 4, či 5-paticiach,
takže dá sa povedať, že e- je el. náboj.

Lenže hmotnosť v eV a el. náboj sú len čísla, a ešte máme množstvo ďalších čísel,
ktoré charakterizujú danú časticu.
Pekne to vidno napr. tu, že častica je vlna, ktorá ide od -nek. do +nekonečna
a nie je lokalizovateľná s ľubovoľnou presnosťou a nie je to dané presnosťou našich
prístrojov, to nemá s nimi a meraním napr. polohy a hybnosti častice nič spoločné.

https://www.youtube.com/watch?v=p7bzE1E5PMY